Uhlíková stopa v stavebníctve nie je len ďalší pojem z legislatívy

 Z diskusie vyplynulo, že uhlíková stopa nie je téma, ktorú bude riešiť iba úzka skupina špecialistov alebo veľkých developerov. Postupne sa dotkne celého stavebného sektora – od investorov cez projektantov až po rozpočtárov, stavebné firmy a dodávateľov materiálov.

Rastislav Vrbenský v diskusii pripomenul, že dekarbonizácia znamená najmä znižovanie emisií uhlíka v rôznych oblastiach ekonomiky. V stavebníctve je táto téma dôležitá najmä preto, že budovy majú dlhý životný cyklus. To, ako ich navrhneme a z akých materiálov ich postavíme, ovplyvní ich environmentálny dopad na desiatky rokov.

Pre stavbárov je preto dôležité nevnímať uhlíkovú stopu iba ako „povinnosť z Bruselu“. V diskusii zaznelo, že tlak prichádza z viacerých strán – od legislatívy, investorov, nájomcov aj bánk. Moderná stavebná firma by sa preto mala na túto tému pozerať aj ako na príležitosť, ako sa pripraviť na nové požiadavky trhu.

Najväčší dopad má často len niekoľko materiálov

Dobrá správa pre prax je, že výpočet uhlíkovej stopy nemusí znamenať nekonečné sledovanie každej skrutky na stavbe. Ako zaznelo v diskusii, pri stavebných projektoch má najväčší vplyv zvyčajne len niekoľko kľúčových materiálov.

Najčastejšie ide najmä o:

• oceľ a železo,
• cement,
• betón,
• ďalšie energeticky náročné stavebné materiály.

Práve pri týchto materiáloch vznikajú významné emisie už počas výroby. Dôvodom sú vysoké teploty, technologické procesy a spotreba energie. To však neznamená, že stavebníctvo sa má týchto materiálov vzdať. Skôr pôjde o to, aby firmy vedeli porovnávať alternatívy.

V praxi môže ísť napríklad o materiál s rovnakou kvalitou, ale nižšou uhlíkovou stopou vďaka inému spôsobu výroby alebo vyššiemu podielu recyklovaných vstupov. Rozhodovanie tak nebude stáť iba na cene, ale aj na dátach o environmentálnom dopade.

Cena zostane dôležitá, pribudne však ďalší parameter

V slovenskom stavebníctve hrá cena veľmi silnú rolu. To sa nezmení zo dňa na deň. Diskusia však ukázala, že k cene a technickým parametrom postupne pribudne ďalšie kritérium – uhlíková stopa stavby.

Pre projektantov to znamená novú úroveň rozhodovania. Výkaz výmer už nebude slúžiť iba na výpočet ceny. Stane sa aj podkladom na posúdenie toho, aký environmentálny dopad má navrhnuté riešenie.

V budúcnosti tak môže nastať situácia, že investor alebo projektant bude porovnávať dve riešenia:

• jedno lacnejšie, ale s vyššou uhlíkovou stopou,
• druhé mierne drahšie, ale s výrazne nižším dopadom na životné prostredie.

Rozhodnutie nebude vždy jednoduché. Práve preto budú dôležité kvalitné dáta dostupné už v prípravnej fáze projektu.

Čo to znamená pre dodávateľov a výrobcov

Uhlíková stopa sa nebude riešiť iba na úrovni projektu ako celku. Postupne sa prenesie aj do dodávateľského reťazca. Stavebná firma bude potrebovať vedieť, akú uhlíkovú stopu majú materiály a výrobky, ktoré používa.

Dodávatelia a výrobcovia, ktorí budú vedieť poskytnúť kvalitné environmentálne dáta, môžu získať konkurenčnú výhodu. Naopak, tí, ktorí tieto údaje nebudú mať pripravené, môžu byť pri väčších zákazkách v nevýhode.

Pre výrobcov to znamená pripraviť si podklady, ako sú EPD certifikáty alebo iné overené údaje o výrobkoch. Pre stavebné firmy to znamená začať sa dodávateľov pýtať nové otázky – nielen koľko materiál stojí a kedy ho dodajú, ale aj aké údaje vedia poskytnúť k jeho uhlíkovej stope.