Stavebný sektor prechádza najzásadnejšou transformáciou od čias zavedenia energetických certifikátov. Kým v uplynulom desaťročí bola hlavným (a často jediným) kritériom pri výbere materiálov a technológií cena, dnes do hry vstupuje nový, neúprosný technický parameter: uhlíková stopa stavby.

V kontexte Európskej zelenej dohody a cieľov balíka „Fit for 55“ sa budovy stali centrálnym bodom dekarbonizačných politík. Faktom je, že výstavba a prevádzka budov v rámci EÚ zodpovedajú za približne 40 % celkovej spotreby energie a generujú 36 % emisií oxidu uhličitého (CO₂). Pre projektantov, rozpočtárov a developerov to znamená, že k tradičnej rovnici „eurá a metre kubické“ pribúda tretia premenná – kilogramy ekvivalentu CO₂ (kg CO₂eq).

Dekarbonizácia už nie je len otázkou environmentálneho imidžu, ale stáva sa tvrdou legislatívnou a ekonomickou podmienkou pre realizovateľnosť akéhokoľvek väčšieho projektu.

Základná anatómia uhlíkovej stopy

Pre odbornú prax je nevyhnutné rozlišovať medzi dvoma zložkami emisií, ktoré dohromady tvoria tzv. celoživotný uhlík budovy (Whole Life Carbon – WLC).

1. Prevádzkový uhlík (Operational Carbon)

Zahŕňa emisie skleníkových plynov vznikajúce počas fázy užívania budovy. Ide primárne o energie spotrebované na vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie a ohrev teplej vody. Vďaka sprísňovaniu noriem na energetickú hospodárnosť (štandard A0) sa podiel prevádzkového uhlíka postupne znižuje.

2. Zabudovaný uhlík (Embodied Carbon)

Predstavuje emisie, ktoré vznikajú počas celého životného cyklu stavebných materiálov a prvkov ešte pred tým, než sa budova začne užívať. Obsahuje fázy:

• A1 – A3: ťažbu surovín, ich dopravu do závodu a samotnú výrobu materiálu.
• A4 – A5: dopravu na stavenisko a proces inštalácie/výstavby.
• B1 – B5: emisie spojené s údržbou, opravami a výmenami počas životnosti stavby.
• C1 – C4: likvidáciu, búranie a odpadové hospodárstvo po skončení životnosti.
• D: prínosy z recyklácie a opätovného použitia materiálov po skončení životnosti.

Keďže moderné budovy spotrebujú na prevádzku minimum energie, do popredia sa dostáva tzv. zabudovaný uhlík – teda emisie vzniknuté pri ťažbe a výrobe materiálov. Pri špičkových úsporných stavbách môže tento podiel tvoriť až 70 % celkových emisií za celú dobu ich životnosti.

Metodika a „rodný list“ materiálu: LCA a EPD

Transparentný výpočet uhlíkovej stopy nie je možný bez exaktných dát o materiáloch. Na tento účel slúžia dva kľúčové nástroje:

• LCA (Life Cycle Assessment): Vedecká metodika posudzovania environmentálnych vplyvov produktu počas celého jeho životného cyklu (od „kolísky po hrob“). Riadi sa prísnymi medzinárodnými normami ISO 14040 a ISO 14044.
• EPD (Environmentálne vyhlásenie o produkte): Ide o štandardizovaný dokument (podľa ISO 14025), ktorý prezentuje výsledky štúdie LCA konkrétneho výrobku. EPD slúži ako overený „environmentálny preukaz“ materiálu.

Pre projektanta a rozpočtára je EPD certifikát nevyhnutným podkladom. Bez neho sú akékoľvek výpočty uhlíkovej stopy len hrubými odhadmi. EPD poskytuje dáta o dopadových kategóriách, z ktorých najsledovanejšou je práve GWP (Global Warming Potential), vyjadrený v kg CO₂eq. V súčasnosti už poprední výrobcovia na slovenskom trhu (takmer 100 firiem, napr. Saint-Gobain, Wienerberger, Mapei či Peikko) disponujú EPD certifikátmi pre väčšinu svojich kľúčových produktov.

Legislatívny kalendár: Od dobrovoľnosti k povinnosti

Kľúčovým impulzom pre sektor je revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD – EU/2024/1275), ktorá už nadobudla účinnosť a musí byť transponovaná do národnej legislatívy.

Smernica zavádza zásadné míľniky pre vykazovanie emisií:

• 2028: Povinnosť vypočítavať a vykazovať celkový GWP počas životného cyklu pre všetky nové budovy s úžitkovou plochou nad 1 000 m2 a pre budovy vo vlastníctve verejnej správy.
• 2030: Povinnosť vykazovať celkový životný cyklus GWP sa rozširuje na všetky nové budovy bez rozdielu veľkosti.
• 2040 – 2050: Cieľ dosiahnuť plne dekarbonizovaný fond budov a nulové emisie z fosílnych palív.

Okrem legislatívy prichádza tlak aj z finančného sektora. Niektoré európske banky už dnes pri poskytovaní úverov posudzujú projekty podľa pravidiel EU Taxonómie.

Investori a developeri, ktorí podliehajú povinnému ESG reportingu (podľa smernice CSRD), vyžadujú dáta o uhlíkovej stope od celého dodávateľského reťazca. Projekt, ktorý nebude vedieť preukázať nízku uhlíkovú stopu, sa vystavuje vysokému riziku drahšieho financovania alebo straty záujmu zo strany veľkých inštitucionálnych investorov.

Praktický dopad na profesie: Nová rola rozpočtára a projektanta

Nástup dekarbonizácie zásadne mení denný workflow stavebných odborníkov:

• Projektant: Už v štádiu architektonickej štúdie musí porovnávať rôzne materiálové skladby nielen z hľadiska statiky a tepelnej techniky, ale aj ich environmentálneho dopadu. Voľba medzi oceľovou halou, betónovým skeletom alebo drevostavbou sa bude opierať o konkrétne čísla zabudovaného uhlíka.
• Rozpočtár: Jeho práca sa rozširuje o „uhlíkové oceňovanie“. Výkaz výmer už nebude slúžiť len na určenie ceny, ale stane sa podkladom pre výpočet celkového GWP budovy. Rozpočtár bude musieť zbierať environmentálne dáta od výrobcov alebo špecializovaných firiem zaoberajúcich sa uhlíkovou stopou v stavebníctve.
• Developer: Musí nastaviť procesy tak, aby od zhotoviteľov a výrobcov materiálov získal potrebnú dokumentáciu pre dokladovanie uhlíkovej stopy vyplývajúce z legislatívy, prípadne ESG auditing a certifikačné systémy ako BREEAM alebo LEED, ktoré za používanie materiálov s EPD udeľujú významné bodové ohodnotenie.

Budúcnosť s CENEKONom: Dáta na dosah ruky

V CENEKONe si uvedomujeme, že manuálne vyhľadávanie EPD certifikátov a ručný prepočet kg CO₂eq pre tisíce položiek by bol pre rozpočtovú prax neúnosne časovo náročný. Preto sa na tieto legislatívne zmeny už dnes intenzívne pripravujeme.

Našim cieľom v blízkej budúcnosti je integrovať overené environmentálne dáta priamo do našich databáz. Týmto krokom chceme odbornej verejnosti poskytnúť nástroj, ktorý zmení dokladovanie uhlíkovej stopy z administratívnej záťaže na prirodzenú a automatizovanú súčasť prípravy každej stavby.

Udržateľné stavebníctvo už nie je víziou budúcnosti, ale technickou realitou dneška. S nástrojmi od KROSu a dátami CENEKON budete na túto výzvu pripravení medzi prvými.

Odoberať novinky